Škótsky inžinier James Watt zdokonaľuje a patentuje parný stroj vynájdený v roku 1710, čím sa urýchľuje a naplno rozbieha nastupujúca Priemyselná revolúcia, ktorá mení rozšírenie využitia uhlia v priemysle a naplno tak spúšťa “fosílnu ekonomiku”. Koncentrácia CO2 v zemskej atmosfére sa vtedy pohybovala na úrovni približne 280 ppm.

Francúzsky matematik a fyzik Jean-Baptiste Fourier predpovedá atmosférický efekt, v dôsledku ktorého sa bude podľa jeho slov Zem otepľovať výrazne viac, ako tomu bolo doteraz. Koncentrácia CO2 v atmosfére mierne stúpa, pohybuje sa niekde na úrovni 285 ppm.

Írsky vedec John Tyndall publikuje štúdiu, podľa ktorej môže vodná para rovnako prispievať k otepľovaniu planéty. Koncentrácia CO2 v atmosfére naďalej pomaly stúpa na úroveň 286 ppm.

Objavujú sa prvé relevantné vedecké poznatky o tom, ako môže spaľovanie fosílnych palív, akým je pre danú dobu už intenzívne využívané uhlie, prispievať k otepľovaniu planéty.

Švédsky vedec Svante Arrhenius a americký geológ Thomas C. Chamberlin nezávisle na sebe predstavujú zistenia o tom, aké dôsledky môže mať pre klímu našej planéty oxid uhličitý (CO2), ktorý ľudstvo vypúšťa do atmosféry ako vedľajší produkt spaľovania fosílnych palív. Závery oboch vedcov hovoria o tom, že tento efekt môže spustiť globálne otepľovanie, no ani jeden z nich netuší, že tento proces sa už začal. Koncentrácia CO2 stúpla na úroveň asi 295 ppm.

Prepukla Prvá svetová vojna, ktorá dočasne pozastavuje akýkoľvek spoločenský pokrok. Veľká časť sveta, najmä Európa sa sústredí na vojnový konflikt, zbrojenie a každodenné prežitie. Koncentrácia CO2 však, aj v dôsledku vojnového zbrojenia, naďalej stúpa a presiahla úroveň 300 ppm.

Obdobie, do ktorého sme ako spoločnosť vstúpili po skončení Prvej svetovej vojny kladie základy masovej industrializácie, priemyslu a s tým spojeného využívania fosílnych palív. Výrazný technologický pokrok v priebehu štyroch rokov vojny spôsobuje, že namiesto koní a vozov, s ktorými vojna začala, sa končí využívaním lietadiel, lodí a automobilov. Táto zmena sa prenáša do každodenného života.

Začína sa s masovou výrobou automobilov. Americká automobilka Ford Motors prináša na trh prvý masovo vyrábaný automobil, model Ford T. Podobne na tom sú ale aj automobilky v Československu, Nemecku, Veľkej Británii, či Francúzsku. Radikálne zmeny postupne nastávajú aj v mestách, cestnej infraštruktúre, spôsobe stavby budov, službách, výrazne sa posilňuje medzinárodný obchod. Nakoľko sa svetový dopyt po rope extrémne zvyšuje a nie všetky priemyselné krajiny majú k dispozícií dostatok ložísk, sústredia sa tak na dovoz ropy z krajín blízkeho východu, čo často vyústi v konflikty.

Koncentrácia CO2 v atmosfére v priebehu tohto obdobia stúpa na úroveň 310 ppm, pričom postupne začína stúpať aj priemerná globálna teplota.

V Európe sa začína Druhá svetová vojna, ktorá, aj keď pre každodenný život miliónov znamená drastickú zmenu v spôsobe života, opäť spôsobuje značný pokrok spojený s zbrojením a vojnovou mobilizáciou. Koncentrácia CO2 stúpa len mierne, na úroveň 311 ppm.

S koncom Druhej svetovej vojny, po tom, čo si svet prešiel hrôzami, hladom a stratou miliónov životov, sa ľudstvo veľmi rýchlo dostáva do obdobia ekonomickej obnovy, rýchleho pokroku a rastu. Významnú úlohu zohrávajú práve technológie, ktoré boli vyvinuté počas vojny. Nastáva masové rozšírenie leteckej dopravy, zintenzívnenie poľnohospodárstva a výroby, produkcia elektrickej energie, zmeny v stavbe budov a veľkosti miest. Všetko začína byť výrazne väčšie a všetkého začína byť výrazne viac. Napriek tomu, že tieto zmeny znamenajú dočasnú ekonomickú prosperitu a zvýšenie životnej úrovne malej časti svetovej populácie, výrazne prispievajú k zvýšeniu produkcie emisií CO2 vypustených do atmosféry a tvorbe skleníkového efektu. Navzdory tomu, že následok emisií CO2 na atmosféru Zeme bol už celkom dobre zdokumentovaný, možné katastrofálne dôsledky v budúcnosti si v tomto období neuvedomuje takmer nikto. Aj keď koncentrácia CO2 v priebehu samotnej vojny takmer stagnovala niekde na úrovni 312 ppm, začiatkom druhej polovice 20. storočia začína o to prudšie stúpať.

Začína sa s meraním koncentrácie CO2 v atmosfére. Americký vedec Charles David Keeling začína zbierať vzorky prostredníctvom vedeckej stanice Mauna Loa, na Havaji. Koncentrácia atmosférického CO2 sa nepretržite meria až do dnes. Aktuálne údaje na svojej stránke pravidelne uverejňuje napríklad aj NASA. V čase, kedy sa začína s meraním koncentrácie CO2 v atmosfére sa jej hodnoty pohybujú na úrovni 318 ppm.

Uskutočňuje sa prvá celosvetová oslava Dňa zeme, ktorý sa každoročne slávi 22. apríla. Cieľom oslavy je upozorniť na problémy životného prostredia a potrebu ochrany prírody. Vyčleniť jeden deň ako poctu Zemi a mieru navrhol mierový aktivista John McConnel počas konferencie UNESCO v San Franciscu. V súčasnosti predstavuje globálne koordinované podujatie vo viac ako 193 krajinách sveta sieťou Earth Day Network. Ide o symbolickú a pravidelnú formu pripomienky ochrany životného prostredia. Koncentrácia CO2 je na úrovni 328 ppm.

Ide o rok, kedy sa koná prvá svetová klimatická konferencia v švajčiarskej Ženeve. Organizáciu tejto primárne vedeckej konferencie zastrešuje Svetová meteorologická organizácia spadajúca pod OSN (WMO), pričom obsah je určený najmä odborníkom z rôznych vedných disciplín. Konferencia kladie základy pre vznik Svetového klimatického programu a Svetového klimatického výskumného programu, ktoré spadajú pod aktivity OSN. Závery konferencie súčasne vedú k zriadeniu Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) v roku 1988. IPCC je subjekt zodpovedný za získavanie, sledovanie a šírenie vedeckých, technických a socioekonomických informácií relevantných pre pochopenie rizík klimatickej zmeny a možností na adaptáciu (prispôsobovanie) a mitigáciu (zmierňovanie) potenciálnych dopadov. Primárnou funkciou IPCC je zhromažďovať vedecké dáta, štúdie a analýzy z celého sveta, pričom takto vyhodnocuje informácie stoviek vedcov a vedkýň z viac ako 120 krajín sveta.

V období medzi rokmi 1979 – 1983 sa však rovnako začínajú téme zmeny klímy venovať aj najväčšie ropné spoločnosti sveta, vrátane ExxonMobil, Amoco, Phillips, Texaco, Shell, Sunoco, Sohio a Chevron. Pravidelné stretnutia sú organizované pomocou organizácie American Petroleum Institute s cieľom diskutovať o vedeckých poznatkoch o klimatickej zmene a jej vplyvoch. Z dokumentov, ktoré sa neskôr dostali na verejnosť, vyplýva, že tieto spoločnosti vedeli o klimatickej zmene spôsobenej spaľovaním fosílnych palív a aktívne ovplyvňovali predmetné politiky a verejnú mienku s cieľom zabrániť prípadným zmenám, ktoré by obmedzili ich zisky. Koncentrácia sa pohybuje niekde v hodnotách 339 ppm.

V ukrajinskom meste Černobyl, v tom čase ešte stále ako súčasť Sovietskeho zväzu, dochádza k havárií reaktora atómovej elektrárne. Ide o najhoršiu jadrovú haváriu v histórii jadrovej energetiky, čo má za dôsledok dlhoročné spomalenie technologických inovácií a ďalšej expanzie jadrovej energetiky. Vzniknuté obavy z bezpečnosti jadrovej energetiky spôsobili, že dnes chýbajú potrebné inovácie v jadrovej energetike, ktorá do veľkej miery môže byť kľúčovou technológiou v procese eliminácie fosílnych palív. Okrem jadrového odpadu ide o relatívne čistý zdroj energie bez vedľajšieho produktu emisií CO2. Iný efekt dôsledku havárie v Černobyle môžeme na druhú stranu pozorovať v Nemecku, kde dnes jadrová energia nie je dostatočne rozvinutá a krajina tak prioritne investuje do iných, alternatívnych zdrojov čistej energie. Koncentrácia CO2 sa pohybuje na úrovni 350 ppm.

Dňa 23. júna 1988 prednáša americký vedec James Hansen výboru senátu Spojených štátov pre energetiku správu, v ktorej dokazuje, že „bol vedecky zistený skleníkový efekt, ktorý mení naše podnebie“. Napriek tomu, že nejde o prvé oficiálne varovanie pred negatívnymi dopadmi tzv. “skleníkového efektu”, Hansenova výpoveď získava výrazný priestor v amerických médiách, čo zvyšuje povedomie verejnosti o probléme spaľovania fosílnych palív ako aj hrozby globálneho otepľovania planéty. Koncentrácia CO2 mierne vzrástla na úroveň 354 ppm.

Búranie Berlínskeho múru v novembri 1989 štartuje sériu zlomových udalostí, ktoré znamenajú zásadné zmeny vo svetovom poriadku danej doby. Pád Železnej opony prináša začiatok konca komunistických vlád vo viacerých krajinách východnej a strednej Európy a postupný nástup demokracie. V bývalom Československu udalosti Nežnej revolúcie spôsobia koniec vlády komunistickej strany a postupné otváranie hraníc so Západom. Ekonomické zmeny, ktoré nasledujú spolu so zmenou režimu po revolúcii prinášajú postupné zatváranie niektorých podnikov a to najmä v oblasti strojárenského priemyslu, ktorý je v danom období hlavným zdrojom znečistenia v bývalom Československu. V dôsledku tohto, ale aj v dôsledku postupnej modernizácie priemyslu, ktorý na Slovensku ostal, naše emisie výrazne klesajú zo 74,7 Mt (megaton) v roku 1990 na 40,6 Mt v roku 2014. To predstavuje zníženie o 45,6 %. Je dôležité zdôrazniť, že tento pokles v 90. rokoch výrazne spôsobuje aj presun niektorých výrobných odvetví do krajín, akou je napríklad Čína. Koncentrácia CO2 v atmosfére vzrastá za posledných desať rokov na úroveň 356 ppm.

Prvá správa publikovaná Medzivládnym panelom pre zmenu klímy upozorňuje, že sa planéta za posledné storočie oteplila už viac ako o 0,5°C. IPCC varuje, že iba razantné opatrenia pre zastavenie produkcie emisií skleníkových plynov môžu zabrániť vážnemu globálnemu otepľovaniu, ktoré by mohlo mať na jednotlivé planetárne ekosystémy extrémne dôsledky. Koncentrácia CO2 v atmosfére sa pohybuje na úrovni 357 ppm.

Obsahom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktorý podpisuje 154 krajín v brazílskom Riu de Janeiro, sa signatári zaväzujú predchádzať „nebezpečnému“ otepľovaniu spôsobenému skleníkovými plynmi. V rámci tohto dohovoru sa od priemyselných krajín očakáva zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2000 na úroveň z roku 1990. Koncentrácia CO2 v atmosfére sa pohybuje na úrovni 360 ppm.

Prijatý je koncom roka 1997 v japonskom meste Kjóto pod krídlami Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Vo všeobecnosti rozširuje možnosti nástrojov určených na splnenie cieľov redukcie emisií skleníkových plynov, s ohľadom na špecifické podmienky jednotlivých krajín, tak aby boli pre zmluvné strany čo najvhodnejšie. Protokol rovnako definuje šesť konkrétnych skleníkových plynov, ktorých hodnoty a efekt na zemskú atmosféru majú byť predmetom podrobného monitorovania. V roku 2012 bol ku Kjótskemu protokolu prijatý dodatok, ktorým sa do roku 2020 stanovuje cieľ 20% redukcie emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Množstvo CO2 v atmosfére sa v roku 1997 pohybuje niekde na úrovni 367 ppm.

Pod záštitou Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktorý sa zaoberá najmä znižovaním emisií skleníkových plynov a adaptáciou na klimatickú zmenu na globálnej úrovni, je prijatá Parížska dohoda. Ide o výsledok rokovaní zástupcov 196 zmluvných strán, medzi ktorými sú aj svetové mocnosti ako USA alebo Čína. Dohoda vstupuje do platnosti po postupnom podpise všetkých zmluvných strán v priebehu roka 2016.

Hlavným cieľom Parížskej dohody je obmedziť rast priemernej globálnej teploty výrazne pod úroveň 2 °C porovnaní s obdobím pred industrializáciou a pokračovať v úsilí o obmedzenie rastu na 1,5 °C. Podľa vedeckých varovaní by naplnenie tohto cieľa zásadne znížilo riziká a nepriaznivé vplyvy zmeny klímy.

Po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov amerických, USA odstúpila od parížskej dohody. Toto rozhodnutie zvrátil prezident Joe Biden, ktorý ako jeden z prvých krokov v úrade prinavrátil USA k Parížskej dohode v januári 2021.

Koncentrácia CO2 v atmosfére stúpa na úroveň 404 ppm.

Koncom augusta 2018 si pred švédskym parlamentom v meste Štokholm sadá vtedy len šesťnásťročná školáčka Greta Thunberg s nápisom “Školský štrajk za klímu”. Postupne tak spúšťa vznik nového globálneho klimatického hnutia mladých ľudí, ktorí sa každý piatok namiesto školy rozhodli vyraziť do ulíc a bojovať za svoju budúcnosť na tejto planéte. Koncentrácia CO2 sa pohybuje na úrovni 411 ppm.

Koncom roka 2019 predstavuje Európska komisia víziu novej stratégie rozvoja EÚ pod názvom Európska zelená dohoda. Ide o plán transformácie Únie na klimaticky neutrálnu, spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným, zdrojovo efektívnym a konkurencieschopným hospodárstvom. Európska zelená dohoda je dokument, ktorým chce EÚ ukázať, ako by mohla vyzerať a fungovať spoločnosť, ktorá už nie je závislá na spaľovaní fosílnych palív, no súčasne spravodlivo, zodpovedne a udržateľne vytvára príležitosti pre kvalitný život. Koncentrácia CO2 stúpa na úroveň 414 ppm.

Začiatkom roka 2020 svet pohltí globálna pandémia ochorenia COVID-19, ktorý sa objavil v Číne a postupne sa rozšíril do všetkých častí sveta. Mestá, celé krajiny, či dokonca kontinenty sa s cieľom zabrániť šíreniu nákazy a zníženia počtu strát na životoch spomalia, či zastavia úplne. Svet na viac ako rok upadne do lockdownu. Zásadne sa zníži letecká doprava, celková mobilita a tí, ktorí môžu, pracujú z domu. Pandémia súčasne extrémne zviditeľní sociálno-ekonomické nerovnosti a najvýraznejšie zasiahne tých najzraniteľnejších. Napriek poklesu globálnych emisií približne o 7% v dôsledku predmetných opatrení, globálny skleníkový efekt nespomaľuje a koncentrácia CO2 v atmosfére naďalej stúpa. Začiatkom roka 2020 sa hladina CO2 v atmosfére pohybuje na úrovni 417 ppm.

Po tom, čo bola plánovaná klimatická konferencia v Glasgowe z dôvodu globálnej epidémie v roku 2020 zrušená a preložená na rok 2021, väčšina svetových vedeckých kapacít, hnutí a aktivistov upiera svoju pozornosť práve na škótske mesto Glasgow. Práve na decembrovej konferencii COP26 má za účasti svetových lídrov dôjsť k prehodnoteniu záväzkov Parížšskej dohody z roku 2015. Okrem cieľa vyhodnotiť plnenie aktuálnych záväzkov zmluvných strán, by v rámci konferencie mala prebehnúť diskusia, ktorá zhodnotí aktuálny stav zmeny klímy a na základe vedeckých poznatkov jednotlivé záväzky upraví a zodpovedne nastaví. Výsledok konferencie bude do veľkej miery rozhodovať o tom, ako budeme ako ľudstvo schopní predísť najhorším dôsledkom zmeny klímy. V júni 2021 sa hladina CO2 v atmosfére pohybuje na úrovni 419 ppm. Začiatkom roka 2021 sa hladina CO2 v atmosfére pohybuje na úrovni 415 ppm

Ďalší vývoj klimatickej zmeny bude výrazne závisieť od toho, aké rozhodnutia spravíme na globálnej, ale aj národnej úrovni. Pokiaľ budeme pokračovať v aktuálnych trendoch, nachádzame sa na “najlepšej ceste” k tomu, aby sa planéta do konca 21. storočia oteplila najmenej o 4°C. Toto môže mať katastrofálne dôsledky pre celé ekosystémy, tisíce živočíšnych druhov, zdroje vody, či našu schopnosť dopestovať dostatočné množstvo potravín. Ak však v najbližších rokoch začneme implementovať potrebné riešenia a razantne tak znižovať emisie skleníkových plynov, stále máme nádej, že sa nám podarí udržať globálne oteplenie pod kritickou hranicou 2°C, čo by výrazne znížilo riziko katastrofálnych dopadov zmeny klímy. Skutočnosť, že napriek našim doterajším snahám v roku 2021 koncentrácia CO2 v atmosfére stúpla na historicky najvyššiu úroveň 419 ppm, je desivou pripomienkou toho, že musíme robiť viac.